Téma čísla

3 / 16


Téma čísla

Prečo sa v rade na Úrade práce všetci poznajú?


Kto si nevyskúša, aké je to stáť v rade na Úrade práce, akoby nežil. Kto však stojí v tomto rade už dlho, ten akoby nežil dvojnásobne. Chuť do života dlhodobo nezamestnaných osôb je často na bode mrazu a podobne je na tom aj stav ich financií. Nezarobíš, nezažiješ. Nezažiješ, nezarobíš. Čo tento začarovaný kruh znamená?


Aj keď bez peňazí, máme krásnych sedem dní v týždni

Keby neexistoval Úrad práce, nezamestnaní by nemali žiadne povinné aktivity. Ich dni sa totiž po čase zúžia len na základné životné potreby. Posteľ, kuchyňa, záchod, sprcha. Občas von, občas zhon, inak žiadne prekvapenia. Alebo aspoň tak si to predstavujú výskumy a testy zamerané na analyzovanie dlhodobej nezamestnanosti.

Dlhodobo nezamestnanou osobou je každý, kto je nezamestnaný dlhšie ako rok. Na Slovensku ich bolo v auguste 2013 210-tisíc, čo tvorí takmer dve tretiny všetkých nezamestnaných. Vyzerá to teda tak, že v rade na Úrade práce sa už takmer všetci poznajú. Navyše, pozná sa ich stále viac. Oproti roku 2012 totiž stúpla dlhodobá nezamestnanosť o 10%.

Dlhodobá nezamestnanosť môže vyústiť do samovraždy

Takmer trištvrte dlhodobo nezamestnaných nemá prácu viac ako dva roky. Podľa Harissonovho modelu nezamestnanosti „rastie po takejto dobe apatia voči spoločnosti a nezamestnaný je už vyrovnaný so situáciou. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len veľmi ťažko zamestnateľný.“

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Ako všetko, ani Harissonov model nie je univerzálny. Je možné aplikovať ho len na osoby, ktoré nemajú okrem nezamestnanosti žiadne ďalšie aktivity. 

Začiatočná fáza prichádza približne týždeň po ocitnutí sa na trhu nezamestnaných. Takéto osoby odmietajú skutočnosť, že prišli o prácu. Až po pár týždňoch či mesiacoch začínajú byť aktívni v hľadaní zamestnania. Ak sa nedarí, vzdávajú sa, nastáva pocit menejcennosti, strata sebavedomia a v najhoršom prípade to môže vyústiť až do samovražedných pokusov.

Ficov návrh sa odborníkom a zamestnávateľom nepáči

Nech by dlhodobá nezamestnanosť vyústila do čohokoľvek, môžu si za to ľudia aj sami. „Medzi dlhodobo nezamestnanými osobami sú často problematické typy osôb - majú nižšie schopnosti, sú psychicky menej odolní, môžu mať psychické problémy. Pri takýchto osobách netreba riešiť nezamestnanosť, ale primárne nejakú poruchu, ochorenie, depresiu alebo niečo podobné,“ hovorí pracovná psychologička Martina Samašová.

Okrem možného psychického ochorenia je problémom aj postupné vzďaľovanie sa realite. „Často sú to ľudia, ktorí pracovali dlhé roky u jedného zamestnávateľa a nevedia sa na trhu práce zorientovať a na pohovore správať. Majú problém s dochádzaním a nevedia si ho predstaviť, lebo by im to ukrojilo z ich času veľký diel,“ vysvetľuje Darina Mokráňová z pracovno-personálnej spoločnosti Index Nosluš.

Problém dlhodobej nezamestnanosti plánuje riešiť aj Robert Fico (Smer-SD). Hospodárske noviny informovali, že jeho návrh by nemusel byť úspešný. V praxi plánuje štát odpustiť takmer celé odvody firmám, ktoré príjmu dlhodobo nezamestnaného. Podnik by tak za zamestnanca rok platil odvody len vo výške 1,05 percenta. Rovnako, ako platili minulý rok firmy za dohodárov.

Návrh pripravovaného opatrenia by sa mal dostať na rokovanie Národnej rady SR v októbri. Platilo by však len pre toho, koho výška príjmu bude dosahovať maximálne 67% priemernej mesačnej mzdy na Slovensku.

„Je to konštanta, ktorá je používaná v celej EÚ, my sme ju v podstate len prebrali. Vychádza to podľa dnešných prepočtov na maximum 536 eur,“ vyčíslil minister práce Ján Richter po rokovaní Rady solidarity a rozvoja.

Minister zároveň upozornil, že zamestnanci, ktorí budú takto pracovať, nebudú sociálne poistení a v zdravotnom poistení budú fungovať ako poistenci štátu. Doba takejto práce sa im pre dôchodok nebude započítavať. Nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti si môžu podľa Richtera dobrovoľne priplatiť.

„Sme presvedčení, že je to významnou výzvou smerom k zamestnávateľom, ktorí mnohí dlhodobo deklarujú, že vysoké odvodové zaťaženie je hlavnou prekážkou vzniku nízko-kvalifikovaných pracovných miest,“ obhajuje návrh Michal Stuška, riaditeľ tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Samašová však „odvodové prázdniny“ nepovažuje za správne: „Myslím si, že firmy takéto opatrenia viac zneužívajú ako využívajú. Pokiaľ by som ja do firmy mala prijať človeka, ktorý viem, že mi nebude užitočný alebo nemá schopnosti, ktoré potrebujem, tak ho nechcem ani za cenu tých úľav.“

Chýbajú skúsenosti a pracovné návyky

Rovnaký pohľad ako Samašová má na pripravované opatrenie aj Jana Holúbeková, vrchná riaditeľka Úseku ľudských zdrojov a organizácie poisťovne Generali Slovensko. „Je to zaujímavé zvýhodnenie, ak skutočne nájdeme vhodného kandidáta medzi dlhodobo nezamestnanými. Avšak, nemienime len kvôli tomuto zvýhodneniu dať prednosť dlhodobo nezamestnanému. Stále pre nás bude najdôležitejšie, či konkrétny kandidát má predpoklady a schopnosti na výkon danej pracovnej pozície a či spĺňa požadovanú kvalifikáciu a odbornosť,“ vysvetľuje Holúbeková.

Na pozície špecialistov je nevyhnutné, aby kandidát mal už určitú odbornú prax, čo dlhodobo nezamestnaným zvyčajne chýba. Okrem toho zamestnávateľ naráža aj na problém deficitu základných pracovných návykov. Podľa Holúbekovej by sa to dalo prekonať, pokiaľ sú títo uchádzači ochotní si pracovné návyky vybudovať.

Znižovanie dlhodobej nezamestnanosti odpúšťaním odvodov by teda mohlo dopadnúť ako prvoplánové a v skutočnosti by ľuďom, ktorým má pomôcť, nepomohlo. Zamestnať takúto osobu aj s úľavami by vo veľa prípadoch vyšlo firmu drahšie, ako zobrať čerstvo nezamestnaného. Strata pracovných návykov, frustrácia a znížené sebavedomie sú vážnou komplikáciou pre ich zamestnanie.

Byť nezamestnaný je myšlienka na 24 hodín denne

„Hľadal som si prácu, posielal som do firiem e-maily a osobne odovzdával životopisy, no nevedeli mi ani len odpísať, že nemajú záujem. Preto ma to prestalo baviť. Svoj voľný čas som využíval na to, čo ma baví a trošku som si tým aj zarábal,“ hovorí René Paulik (24), ktorý bol nezamestnaný dva roky. Chybu nevidí len v štáte, ktorý sa má starať o to, aby bola práca, ale aj vo firmách a podnikateľoch, ktorí chcú čo najmenej platiť, nedávať poriadne zmluvy a hľadať, ako ušetriť na ľuďoch. Dnes pracuje v bani a popri tom sa venuje tetovaniu.

Hľadať chybu v druhých však považuje Samašová za chybné: „Zaoberať sa tým, koho je to chyba veľmi človeku nepomôže. Ak firma nezareaguje, netreba to brať osobne. Je to jeden z faktov tejto doby. Informácie behajú hore-dole rýchlo a zaoberať sa tým je zbytočne vyčerpávajúce a nikam to nevedie.“

Viac by sa mali uchádzači sústrediť na seba samého. Nejaký čas venovať hľadaniu práce na internete, dať si relax a byť s priateľmi. Inak sa môže stať, že kariérny postup nebude smerovať z Úradu práce do vyhriatej kancelárie, ale do chladnej protialkoholickej liečebne. Dlhodobá nezamestnanosť totiž prehlbuje závislosti a pýta si únik z tejto situácie. Byť nezamestnaný je myšlienka na 24 hodín denne, preto od nej treba občas vypnúť.

Vhodné je zúčastniť sa absolventskej praxe. Okrem nej by mali pomáhať takýmto osobám firmy aj svojvoľne. Pracovno-personálna spoločnosť Index Nosluš napríklad povoľuje pri testovaní zručností test vykonať viackrát alebo opravujú životopisy tak, aby zodpovedali skutočnosti a boli čitateľnejšie pre budúceho zamestnávateľa. 

Dlhodobo nezamestnaným je potrebné venovať sa aj pri nástupe do práce, aby ich neodradili veci, na ktoré už nie sú zvyknutí, ako napríklad skoré vstávanie alebo dochádzanie. Ušetrené náklady z odpustenia odvodov by teda mohli firmy využiť na to, aby u zamestnancov spočiatku tolerovali nižší výkon alebo investovali viac do ich zaškolenia.

Absolútne svojský prístup má k dlhodobej nezamestnanosti riaditeľ neziskovej organizácie Dobromyseľ Václav Petráš. „Voľný čas a pracovný čas majú v mojom ponímaní k sebe veľmi blízko. Až niekedy neviem, či sa zabávam alebo pracujem,” opisuje svoj život ako 18 mesiacov nezamestnaná osoba. Podporuje ho rodina a za hodnotné považuje získané skúsenosti. Na otázku, či má aj nejaké ziskové aktivity, odpovedal, že každá aktivita je zisková, len záleží na nás, čo si z toho zoberieme.

Od nezamestnanosti až ku hviezdam

Dlhodobá nezamestnanosť môže mať však aj pozitívny vplyv.„Možno existuje určitá skupina ľudí, ktorí sa potrebujú dotknúť dna, aby sa odrazili,“ myslí si Samašová. Keď človek cíti, že situácia nie je dobrá, tak môže rýchlejšie nanovo odštartovať. Toto sa však nestane vtedy, ak si dlhodobo nezamestnaný človek nájde v tejto situácii určité pohodlie. Vtedy bude len ďalším známym z radu na Úrade práce.


Autor: MÁRIO ŠMÝKAL

Autor titulnej fotografie: JAKUB ČAPRNKA


comments powered by Disqus